Ochranné pracovné prostriedky: Kedy má na ne zamestnanec nárok?

Osobné ochranné pracovné prostriedky, známe aj pod skratkou OOPP, sú v niektorých profesiách kľúčovou zložkou pre bezpečie a ochranu zdravia. Kedy zamestnancom vzniká nárok na OOPP zo zákona a čo všetko je potrebné vedieť?

Povinnosť poskytovať OOPP

Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je vykonať také opatrenia, ktoré zaisťujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri vykonávaní práce. Do tejto kategórie sa radí aj poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Osobné ochranné pracovné prostriedky sú prostriedkami, ktoré zamestnanec počas výkonu svojej práce nosí, drží alebo používa iným spôsobom. Okrem pracovných odevov môže ísť aj o doplnky alebo príslušenstvo, ktoré zaisťuje dostatočnú úroveň bezpečnosti, ako napríklad ochranná prilba, chrániče sluchu, okuliare alebo rukavice.

O tom, či OOPP zamestnanci dostanú, nerozhoduje sám zamestnávateľ. Táto povinnosť vyplýva z § 6 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, pričom konkrétne požiadavky ohľadom poskytovania OOPP je možné nájsť v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov.

Kedy zamestnávateľ musí poskytnúť OOPP?

Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ musí poskytnúť ochranný pracovný prostriedok každému zamestnancovi, u ktorého nie je možné vylúčiť ani obmedziť nebezpečenstvo vyplývajúce z jeho pracovného výkonu. Toto nebezpečenstvo sa pritom nedá obmedziť ani vylúčiť rôznymi metódami a formami organizácie práce či technickými prostriedkami.

Podrobný zoznam prác a toho, aké pracovné prostriedky musí zamestnávateľ svojmu zamestnancovi dodať, sa nachádzajú v prílohe č. 3 k nariadeniu vlády č. 395/2006 Z. z. V prílohe sú jednotlivé práce a pracovné úkony, ktoré sú priradené k potrebným pracovným prostriedkom.

Dôležité je však podotknúť, že v prílohe č. 3 sa nenachádza úplný zoznam prác, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný dodať zamestnancom OOPP. Inak povedané, existujú aj ďalšie práce, ktoré v prílohe č. 3 nenájdete, no zamestnávateľ je pri nich povinný poskytnúť ochranné pracovné prostriedky.

Práve to je dôvod, prečo musí zamestnávateľ neustále analyzovať a sledovať riziká pracovného prostredia, na základe ktorých môže objaviť nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či metódami a formami organizácie práce.

Analýza rizík nie je jednoduchá. Zamestnávatelia si však pri nej môžu pomáhať prílohou č. 2 k nariadeniu vlády č. 395/2006 Z. z., v ktorej nájdu prehľadný zoznam nebezpečenstiev. Aj v tomto prípade však platí, že zoznam nie je úplný a okrem spomenutých môžu existovať aj ďalšie nebezpečenstvá.

Súčasťou nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. je následne aj príloha č. 1, v ktorej môžu zamestnávatelia nájsť zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov. Rovnako ako však príloha č. 2 a 3, ani táto nie je úplná a okrem uvedených OOPP existujú aj iné prostriedky, ktoré môžu zamestnávatelia poskytovať svojim zamestnancom.

Ako získať OOPP od zamestnávateľa?

Ak má zamestnanec nárok na osobné ochranné pracovné prostriedky, zamestnávateľ mu ich musí poskytnúť automaticky, a to bez toho, aby o ne zamestnanec žiadal. OOPP musí v takomto prípade zamestnávateľ poskytovať bezplatne. Nemôže ich predávať alebo zrážať zo mzdy.

Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musí mať zamestnávateľ taktiež vypracovaný zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorý pravidelne aktualizuje. V zozname musí byť okrem vypísaných ochranných prostriedkov zaznačené aj ich poskytnutie zamestnancovi.

Povinnosťou zamestnávateľa je taktiež kontrolovať OOPP a sledovať, či stále spĺňajú potrebnú úroveň ochrany a bezpečnosti.

Ako je na tom pracovný odev a obuv?

Samostatnou kategóriou je pracovný odev a pracovná obuv, čiže napríklad pracovné nohavice, pracovné mikiny a podobne. V tomto prípade je dôležité, aby zamestnanec rozlišoval medzi dvoma odlišnými pojmami.

Ak ide o ochranný pracovný odev alebo obuv, ktoré slúžia na to, aby zamestnancovi zaistili bezpečnosť a ochranu zdravia, zamestnávateľ ich musí poskytnúť za rovnakých okolností ako OOPP. To znamená, že vtedy, ak sa nebezpečenstvo nedá vylúčiť ani obmedziť. Do tejto kategórie sa radí napríklad výstražná reflexná vesta pre človeka, ktorý pracuje na ceste.

Ak však ide o bežný pracovný odev a obuv, ktorý bezpečnosť nijakým spôsobom neovplyvňuje, zamestnanec vo všeobecnosti nie je povinný pracovný prostriedok poskytovať. Celú situáciu je však možné ďalej posudzovať, pretože existujú výnimky, kedy táto povinnosť vzniká.

K niektorým z takýchto prípadov sa radí napríklad situácia, kedy zamestnanec pracuje v prostredí, kde sa odev veľmi rýchlo (to znamená za menej ako 6 mesiacov) opotrebuje alebo dochádza k jeho mimoriadnemu znečisteniu, kvôli ktorému sa stane nepoužiteľným. Do tejto kategórie sa radí napríklad človek vykonávajúci výkopové práce.

Vo všeobecnosti tak platí, že zamestnávateľ nie je vždy povinný poskytovať svojim zamestnancom pracovný odev alebo obuv, ako napríklad pracovné nohavice či pracovné bundy. Na druhej strane existujú určité výnimky a situácie, kedy tak urobiť musí, pretože mu to prikazuje zákon.